Články nášho blogu

Jachta je nvykov. A pomha biznisu.

Jachta je návyková. A pomáha biznisu.

ŠPORT l HOSPODÁRSKE NOVINY

ŠTVRTOK 19. MARCA 2015

Zuzana Ballaschová, majite?ka charterovej spolo?nosti My Way, zakladate?ka a riadite?ka Business regaty, v rozhovore pre HN:

Jachta a Slováci – suchozemský národ. Ako to vôbec ide dokopy? Hoci sa môe zda?, e Slováci a jachting nie sú pojmy, ktoré by mohli súvisie?, nie je to tak. Okruhový, teda jazerný jachting, má na Slovensku dlhú históriu. Napríklad v Senci, v Pieš?anoch ?i na Šírave. Jachtári, ktorí prišli na more z týchto klubov, sú výnimo?ne technicky zdatní.

Avšak dnes jachta nie je o Šírave, skôr o mori.

Ešte za socializmu sa pár vyvoleným jachtárom podarilo zvä?ša na „self-made“ lodiach podniknú? zaujímavé námorné a oceánske plavby. Spome?me aspo? plavbu okolo sveta v roku 1993, ktorú uskuto?nili Jozef Varsányi a Pa?o Machá?ek. Za?iatok organizovaného, masového námorného jachtingu bol spojený s monos?ou prenaja? si charterové lode. My sme s týmto biznisom za?ali v roku 1995 – ako prví na Slovensku.

Dnes je plavba na jachte a hranie golfu v našich kon?inách (a nielen v nich) ur?itým synonymom úspešného biznisu. No na druhej strane – pre mnohých typickým znakom snobizmu. Platí, e jachta je pre „horných 10-tisíc“?

V posledných rokoch by sa naozaj dalo hovori? o jachtárskom boome. Súvisí to s expandujúcim charterovým priemyslom. Jachtárske kluby a novovzniknuté charterové spolo?nosti za?ali „chrli?“ nových jachtárov ?i skôr hrdých majite?ov jachtárskych preukazov. Dostupnos? tohto druhu dovolenky je dnes cenovo porovnate?ná s ubytovaním v priemernom hoteli. Prenájom jachty teda u rozhodne nie je ni? nedostupné. Aspo? pokia? hovoríme o štandardnej charterovej ponuke. Iná káva sú luxusné jachty, ?asto robené na mieru, exkluzívne zariadené. Prenájom takejto jachty na týde? môe stá? sumu podobnú predajnej cene menšieho bytu. Vo všeobecnosti však platí, e jachting je dnes skôr otázka ivotného štýlu ako cenovej dostupnosti.

A naozaj platí, e na jachte sa darí biznisu? Uzatvárajú sa tam „ve?ké obchody“?

Ke? sa odstrihnete od brehu, atmosféra sa uvo?ní, komunikácia je neformálna, za?ne sa tímová spolupráca... Len ?ako si mono predstavi?, e vám niekto povie: „Podali by ste mi, prosím, to lano?“ V tejto pohodovej atmosfére nie je ?aké nadviaza? priate?stvá, získa? nové osobné kontakty. A ke? na to príde, urobi? aj „big deal“.

Kto je vlastne dnes cie?ovou skupinou pre pobyt na jachte, resp. firemnú regatu?

Pomerne ?asto organizujeme na jachtách firemné akcie. Firmy si pozývajú obchodných partnerov, klientov, zamestnancov.

Okolo jachtingu sa váš pracovný aj súkromný ivot to?í u roky. Zmenili sa za ten ?as Slováci, ktorí sa tomuto športu venujú?

Moju prvú plavbu som absolvovala pred 20 rokmi. Jachting je spôsob ivota, natrvalo pozna?í váš ivot, nedá sa presta?. Pocit slobody a prepojenia s obrovskou silou vody a vetra je neopísate?ný, ?ahko sa stanete „závislý“. Je to krá?ovský šport, šport dentlmenov, ?udí rešpektujúcich more. Naozajstný námorník nikdy neprestane ma? rešpekt pred silou a nepredvídate?nos?ou mora. Dobrý jachtár si je vedomý, e nikdy nevie dos? a nemá dos? skúseností, vdy je ?o sa u?i?, od koho sa u?i?. Dnes je však tento „druh“ jachtára, bohuia?, pomerne zriedkavý.

Aký teda je? Skúste typického slovenského ú?astníka regaty porovna? napríklad s inými národmi.

?asto sa plavím s neslovenskými posádkami, stretávam sa s medzinárodnou komunitou, jachtársku akadémiu som absolvovala v Chorvátsku, plavila som sa s nórskym aj škótskym kapitánom. Bola som na na rakúskych jachtárskych podujatiach. Prímorské národy, rovnako ako Rakúšania s dlhou tradíciou námorného jachtingu, majú sailing v krvi. Rešpekt k moru aj k ú?astníkom je samozrejmos?ou. Pravdou je, e realita slovenských posádok je ob?as taká, e niekedy je prive?a alkoholu. Riziko, ktoré podstupujú, ak neodhadnú v?as a správne situáciu, je obrovské. More vie by? zradné.

Mimochodom, ?o eny a lode?

Lode majú mená ien, vraj to nosí š?astie. Ja, hoci som hrdou vlastní?kou jachtárskych licencií a mám prax s excelentnými jachtármi, s rados?ou sa drím funkcie co-skippera, kapitánovej pravej ruky. Asi ma feministické kluby nepochvália, ale mne do úlohy kapitána sedí chlap. Riadenie jachty vyaduje fyzickú silu a muský, technický prístup myslenia, rozvahu za kadých okolností. Ke? sa pridá enská intuícia skúsenej ?lenky posádky, tím je dokonalý. Ale treba poveda?, e je ve?a skvelých kapitánok. Majú môj rešpekt.

Rozhovor pre HN s Frantiskom Kvardom, zástupcom šéfredaktora //